|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
<<
späť na Fragment ročník 1991, číslo 9 Neviem, či metafora, že niekomu „ušiel vlak“ je bežná aj v iných rečiach ako v češtine a slovenčine. V Československu sa tým, že niekomu ušiel vlak, označuje jeho zaváhanie, nesprávny odhad toho, ako sa veci v budúcnosti vyvinú. Ak vám niekto povie, že vám „ušiel vlak“, myslí tým súčasne, že je to vaša chyba, alebo vaša smola. Pred niekoľkými dňami ma v bratislavskej kancelárii RFE navštívil sebavedomý muž, Slovák, žijúci dlhé roky v exile. Podľa jeho mienky je iba otázkou času, kedy sa Slovensko stane samostatným štátom a politikom, ktorí s tým nerátajú a ktorí nerobia národnú politiku (rozumej – neusilujú sa o slovenskú samostatnosť) – ušiel vlak. Čo chcem povedať je to, že metafora s vlakom, do ktorého niekto stihne nastúpiť a iný nie, nevznikla až po páde komunizmu a že neplatí iba pre Československo. Uvažovanie o tom, kam je správne a užitočné cestovať, pôsobí na takéhoto homo-cestovateľa ako výstredné hobby hŕstky intelektuálov rôznej viery a presvedčenia, ktorí medzi sebou vedú nezrozumiteľný, akademický spor. To, čo som práve povedal, ma privádza k otázke, či je správne, keď dnešnú stredo-východnú Európu nazývame posttotalitnou. Myslím si, že treba hovoriť o „medzitotalitnej“ perióde našich dejín, keď sa jeden totalitne-ideologický vlak vykoľajil a ďalší ešte nenabral vražednú rýchlosť. (Hoci v Juhoslávii už áno.) Ak navrhujem nahradiť termín posttotalita termínom medzitotalita, nechcem tým v žiadnom prípade spochybniť dôležitosť zápasu o demokraciu, dôležitosť budovania občianskych spoločností, právnych štátov a určite nechcem spochybniť potrebu zápasu za dodržiavanie ľudských práv. Tieto zápasy treba viesť aj vtedy, keď nádej na víťazstvo je malá, a aj vtedy, keď nie je žiadna. Konštatujem skromné vyhliadky toho, že by stredná a východná Európa mohla stratiť charakter železničnej stanice nie preto, aby som šíril pesimizmus, ale z dôvodu práve opačného. Ako ľudia, ktorým je odporné obstarávať si miestenky do totalitných vlakov, by sme si mali vážiť svoje niekdajšie reflexy príslušníkov necestujúcej a preto podozrievanej menšiny. Predstava, že žijeme posttotalitnú skutočnosť, teda skutočnosť, keď „to zlé máme za sebou“, v nás tieto reflexy oslabuje, hubí. Keď vidíme, akí sme v očakávaní toho lepšieho osamotení, stávame sa bez tých reflexov pesimistami. Označiť dnešnú realitu za medzitotalitnú pre mňa neznamená vzdať sa ideálov, ale ilúzií. Znamená to chápať definitívne víťazstvo demokracie, tolerancie, slušnosti, atď., ako vec veľmi vzdialenej budúcnosti a dobre sa pripravovať na budúcnosť najbližšiu. Vzdať sa posttotalitnej interpretácie súčasnosti a osvojiť si jej interpretáciu medzitotalitnú znamená aj vyriešiť traumatickú dilemu, o ktorej pred časom v Bratislave hovoril na sympóziu Etika a politika Adam Michnik – totiž dilemu, či byť lojálny ku krehkým a neraz chybujúcim (nedokonalým) demokratickým inštitúciám, alebo či byť lojálny k pravde. Ak v medzitotalite, potom isteže k pravde. Ale zmena pohľadu, ktorú navrhujem, umožňuje tiež vychutnať, hlboko si vážiť našu dočasnú slobodu, keď môžeme cestovať, verejne sa rozprávať bez dozoru tajnej polície, stretať sa s ľuďmi, ktorí sa stretnutí s nami už a ešte nemusia báť, keď môžeme absolvovať sympóziá, ako je toto dnešné. V posttotalitnej spoločnosti ma nebavilo žiť a pripadal som si v nej zbytočný. Odkedy v nej žijem ako v medzitotalitnej, dozvedám sa s potešením, že mnoho mojich čitateľov a poslucháčov prestalo študovať cestovný poriadok do nadchádzajúcej nacionálnej totality. Komentovať túto dobu v tomto priestore ako medzitotalitnú sa mi ukazuje byť najúčinnejším spôsobom, ako sa príchodu totality brániť. Ale záverom musím povedať, že hlavný dôvod, prečo sa mi zdá užitočné zmeniť slovník, je iný, a to celkom osobný. V posttotalitne vnímanej skutočnosti som v jednej chvíli dostal strach, že aj mne môže ujsť vlak: Vlak života v pravde, jediný vlak, ktorým sa oplatí cestovať. Cítim, že v medzi-totalite sa toho nebojím. 24.9.1991 (Písané pre konferenciu „Post-totalitarian mentalities and Culture“ v Krakove 26.-28. septembra 1991.)
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla:
|
|
|